Angorské králiky
Je to staré plemeno domáceho králika. V porovnaní s králikom divým má srsť výrazne predĺženú, zreteľne jemnejšiu a mäkšiu, má viac podsady, menej tzv. polopesíkov, ktoré tvoria prechod medzi podsadou a pesíkmi, a menej pesíkov. Zvláštnym poznávacím znakom je skupinka mimoriadne atraktívnych štetiniek na končeku ušníc.
Angorské králiky sú veľmi náročné na opateru. Donedávna boli chované z hospodárskych dôvodov len v čisto bielej farbe, teda albíny. Len zriedka sa vyskytujú leucistické angorské králiky, teda biele zvieratá s modrými očami. Obľúbené boli predovšetkým preto, že ich nepigmentovaná srsť sa dala ľahko farbiť na všetky farebné odtiene.
V posledných rokoch je snaha chovať jednofarebné angorské králiky čierne, modré, červené, žlté atď. Časti tela s kratšou srsťou, ako uši okrem svetkých strapčekov, hlavne okolo nosa a papuľky, časti chvosta a nožičiek sú o niečo tmavšie ako partie s dlhšou srsťou, teda hlavne chrbát. Čím sú chlpy dlhšie, tým sa v nich znižuje obsah pigmentov.
Vzácne sa vyskytujú už aj vyšľachtené trpasličie angorské králiky.